Diskusia mesta s KPÚTT

26. 6. 2019: Žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území

Čítať dokument

25. 7. 2019: Vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu v Trnave

Čítať dokument

1. 8. 2019: Odvolanie voči záväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu Trnava

Čítať dokument

9. 8. 2019: Asanácia kina Hviezda, doplnenie odvolania

Čítať dokument

21. 8. 2019: Oznámenie o postúpení odvolania proti záväznému stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Trnave

Čítať dokument

3. 2. 2020: Vyjadrenie Štátneho pamiatkového úradu

Čítať dokument

19. 4. 2021: Ideové zásady transformácie kina Hviezda Trnava

Čítať dokument

Vyjadrenia architektov

Ing. Tomáš Guniš

vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava v rokoch 2016 – 2019

Zdá sa, ako by viacerí diskutujúci nepostrehli hlavný motív, ktorý sa spomína v príspevku: nové kultúrne centrum. Trnava ako mesto nemá žiadne takéto centrum, ani vhodné koncertné a skúšobné priestory. Niečo je suplované v divadle, ktoré je vo vlastníctve TTSK, niečo v cirkevnom Marianeu, niečo na Nádvorí alebo v bývalom dome kultúry, ktoré sú zase súkromným majetkom. Mohla by sa rozvinúť košatá diskusia o tom, či takéto centrum naozaj treba, či spomínané priestory nepostačujú, ale každý, kto čo i len pričuchol k nejakej kultúrnej aktivite – ktorých je našťastie v Trnave množstvo – vie, že takéto zariadenie tu treba ako soľ. Koncerty vážnej hudby, zborového spevu, nácviky amatérskych divadiel a skupín a mnohé iné aktivity sa dejú v obrovskom a častokrát nedôstojnom provizóriu. Mesto sa preto logicky obzerá po budovách a pozemkoch vo svojom vlastníctve a prehodnocuje možnosti ich využitia na tento účel. Nikto nechce nič prvoplánovo búrať. Kino Hviezda je už teraz využívané okrem premietania filmov aj na menšie koncerty a iné aktivity, ale akútne mu chýba javisko so zázemím. Napriek tomu, že bolo relatívne nedávno rekonštruované aspoň po stránke technológie a interiéru, ani táto rekonštrukcia nedopadla najlepšie – sedadlá sú radené v zákrytoch, čo je takmer školácka chyba.

Myšlienkou jeho rekonštrukcie a prestavby na polyfunkčné kultúrne centrum zodpovedajúce dnešným štandardom sa Správa športových a kultúrny zariadení zaoberá už niekoľko rokov. Historik Adrián Kobetič s kolektívom spracoval veľmi peknú monografiu o kine Hviezda, kde ho okrem iného porovnáva s inými kinami v Československu, keďže išlo o typovú stavbu opakujúcu sa vo viacerých mestách. Aj táto monografia vyzdvihuje niektoré architektonické črty tejto budovy – napriek tomu, že nejde o originálnu stavbu z pohľadu jedinečnosti, určite ide vzhľadom na dobu vzniku o jeden z tých lepších príkladov slušnej architektúry. Už preto bola primárna snaha cielená na záchranu a využitie súčasnej budovy kina. Študenti architektúry pod vedením pedagógov spracovali niekoľko štúdií, ktoré zvažovali aj možnosti využitia existujúcej budovy. Žiaľ, statika objektu je natoľko limitujúca, že prakticky žiadna nadstavba nie je možná. Na pomyselné misky váh teraz na jednu stranu kladieme existujúcu budovu, ktorá sa môže stať chráneným objektom s veľmi malým praktickým využitím a na druhú stranu dávame nové kultúrne centrum, ktoré mesto akútne potrebuje. Nie je to ľahká voľba. Nechcem teraz detailne rozoberať urbanistický stav Paulínskej ulice, kde sa v čase socializmu úplne rozbila pôvodná uličná štruktúra a bola nahradená solitérmi, kino Hviezda je však spolu s Tatrasklom – ktoré mám osobne veľmi rád – a s bývalým Domom služieb, teraz mestským úradom, jedným z prvkov ktoré sú prijateľné architektonicky, ale iba ťažko urbanisticky. Tento stav by sme radi v budúcich desaťročiach konsolidovali a smeruje k tomu aj aktualizácia územného plánu CMZ. Čo je však v kontexte týchto úvah dôležitejšie, je umiestnenie budúceho kultúrneho centra – niektorí sa totižto pýtajú, či by takéto zariadenie nemohlo stáť ďalej od mestského centra. Isteže mohlo, ak by bol k dispozícii vhodný pozemok, ale logiku mestotvorných funkcií by sme tým kompletne stavali na hlavu – v centre máme štadión a nákupné centrum, ktoré by tu teoreticky nemali byť a kultúrnu inštitúciu, ktorá sem bytostne patrí by sme chceli odsunúť niekde ďalej?

Pre mňa osobne v tejto neľahkej voľbe určite prevažuje priorita kvalitného kultúrneho centra, ak to bude potrebné žiaľ aj za cenu zbúrania kina. Návrh novej budovy by bol určite riešený v architektonickej súťaži a to mi dáva nádej na vznik naozaj kvalitného objektu s plnohodnotným zázemím pre divákov aj účinkujúcich, s doriešeným zásobovaním a kvalitnou väzbou na verejný priestor. Určite ste si všimli, že mesto všetky dôležitejšie investície v posledných rokoch rieši práve súťažami návrhov, sme v tomto smere slovenskými lídrami a sme dávaní za príklad iným mestám. Domnievam sa, že práve súťaž nám poskytne objektívnejší názor na celý problém, bez deformujúcej optiky sentimentu. Aj preto odmietam takto polarizačne stavanú diskusiu – nikto totižto nejde nič búrať, ale ak sa nespraví ani architektonická súťaž, nikdy sa nedozvieme o možnom lepšom riešení a naďalej budeme po sebe strieľať emóciami bez argumentov.

Ing. arch. Benjamín Brádňanský

Reakcia na negatívne stanovisko KPÚ

Dôvody odvolania:
– zaradenie objektu kina do kategórie „c“ v klasifikácii pamiatkového záujmu, priestor určený na intenzifikáciu
– chybná a tendenčná argumentácia pamiatkového úradu.
– nevhodný výber krajského pamiatkového kina hviezda ako reprezentanta neskorej moderny

Pamiatkový úrad vo svojom rozhodnutí argumentuje: „objekt kina hviezda môžeme interpretovať ako jeden z príkladov nového smerovania v architektúre druhej polovice 20. storočia na Slovensku“. Z argumentu nie je úplne jasné, aké kvality predurčujú objekt kina hviezda na reprezentanta nového smerovania, ani to čo by to nové smerovanie malo byť. Ak by to malo byť údajné zapadnutie do mestskej štruktúry, kde je súlad argumetovaný ako „vnášanie dobových prvkov“, tak odhliadnuc od prázdnoty argumentu, ktorý nič nehovorí, tak protirečí ďalšiemu argumentu pamiatkového úradu o typovej stavbe. Kontextuálna typovosť je oximorón a odhliadnuc od znásilnenej elementárnej logiky, tvrdiť na jednej strane, že neskorá moderna je kontextuálna, a na druhej obviňovať ostatné trnavské neskoromoderné stavby stojace v centrálnej časti z likvidácie pôvodnej štruktúry (čo zástupcovia pamiatkového úradu otvorene hlásajú, aj na našom spoločnom stretnutí) je účelové ohýbanie argumentov. Je tiež takmer chronicky známa ponosa na neskoromodernú architektúru a takmer isté presvedčenie odborníkov, že je nekontextuálna. Okrem zlikvidovaných častí mestskej štruktúry v Trnave, môžeme prejsť krížom celé Československo a dokazovať krok po kroku ako neskorá moderna najprv výrazne búra a až potom stavia. A stavia vo svojom novom kontexte zdravých vzdušných miest. Kontext ako argument kvality je pre ochranu kina hviezda je neudržateľný a nepreukázateľný.

Argumentácia o negatívnom vnímaní neskorej moderny z pera pamiatkového úradu a potrebe prinášania pochopenia kvalít a hodnoty tejto architektúry, teda aj jej ochrany je samozrejme správna. Prichádza síce tak neskoro, že takmer všetko cenné je už zničené alebo na ceste k zničeniu, že pamiatkovému úradu nezostáva nič iné len objekt kina Hviezda.  To samozrejme nie je pravda. Stále je možné chrániť (a potrebné aspoň o tom začať hovoriť) vynikajúce stavby architekta Danáka. Je tristná situácia, v ktorej špecifický obchodný dom od Lumíra Lýseka bol zničený a jednoduchá architektúra kina Hviezda sa stáva predmetom ochrany, len preto že je to najjednoduchšia cesta ako sa prezentovať smerom von ako ochrancovia neskorej moderny, ale v skutočnosti vôbec nestáť o záchranu tej skutočne kvalitnej a tej ktorá bude naozaj chýbať.  Argument pamiatkového úradu pre výber kina Hviezda stojí aj na reputácii, ktorá nemá údajne negatívne spomienky vo verejnosti. Ak o tom, čo tu ako svedectvo zachováme po našej generácii rozhoduje údajné negatívne či pozitívne vnímanie akejsi domnelej masy, tak o sebe vydávame svedectvo ako o generácii cynikov a lajdákov. A tak nás samozrejme budú aj ďalšie generácie vidieť. Nie ako schopných rozoznať a bojovať za kvalitu, ale takých čo urobili najmenej ako bolo možné.

Nemýľme sa, rozhodnutie ochrániť kino Hviezda, je zároveň rozhodnutím neochrániť kultúrny dom ROH od architekta Danáka a toto je jeho najväčším problémom a miestom, kde nielenže triafa mimo pôvodný zámer ochrany neskorej moderny, ale ide priamo proti nemu.

Použitie rovnakého projektu ako má kino Hviezda na rôznych miestach je neodškriepiteľná a dokázaná historickými faktami.  Tvrdiť, že toto je jedinečná a špecifická kvalita neskoromodernej architektúry je nesprávne. Opakovanie je bežným architektonickým javom naprieč celou históriou. Moderna samozrejme posilnila typizáciu, dom ako stroj na bývanie sa zameriaval nielen na funkčnú dokonalosť prevádzky, ale aj na zjednodušenú dostupnosť architektúry snahou o jej sériovosť a modularitu. Ale sila opakovania moderny bola v komparatívnej serialite, teda opakovaní ktoré je vnímateľné a viditelné, v kopení samopodobností vedľa seba, nie jednoduchej typizácii, kde jeden projekt použijem niekoľko krát, tak ako je to bežné v dejinách architektúry.

Mgr. art. Vít Halada, ArtD.

doc. Mgr. Art. Vit Halada, ArtD.,
autorizovaný architekt, vysokoškolský pedagóg, byvalý Trnavčan, Hrnčarovan a tiež bývalý, neskôr občasný a nostalgický uživateľ kina Hviezda

Kino Hviezda mam veľmi rád. Prvý film si pamätám Dumba a posledný Interstellar..A medzitým mnoho ďaľších. Pamatám si na dlhé rady na lístky a atmosféru pred kinom, pod strechou, na schodoch. Budovu Hviezdy mám veľmi rád. Nielen pre tú nostalgiu atmosféry. Ale preto, že je to dom, ktorý bol navrhnutý pre ľudí. Široké schody na podstavec krytý tenkým šiltom ponúka priestor na stretnutia a na spoločné čakanie. Presklená stena ukazujúca veľkorysé priestory foyer pozýva ďalej do vnútra. Kapacita sály v stovkách sľubuje spoločný zážitok.

Architektúru kina Hviezda oceňujem. Priestorovo organizačný koncept pochopíte z pôvodného pôdorysu okamžite. Vonkajší krytý verejný predpriestor spoločný pre vchod aj východ z kina. Vpravo vstup do foyer s predajom listkov a možnosťou odloženia kabátov, postup do priestoru bufetu/kaviarne pred vstupom kinosály, čitateľná kinosála s eleváciou so vstupom a východom medzi hľadiskom a premietacou plochou. Jednosmerná prevádzka kina takže po skončení filmu odchádzate priamo von tak, že svoj kabát si môžete vyzdvihnúť v šatni bez toho, aby ste prezradili dej filmu ďalším ľudom čakajúcim vo foyer. Modernistická viera v racionálnu a funkčnú architektúru. Kino ako logická schéma. Dokonca s overenou kompozíciou horizontálnej dosky verejných priestorov, z ktorej trčí výraznejšia vertikálna hmota kinosály. Niektorí hovoria, že v Bruselskom štýle s kultivovanou proporciou stavebných prvkov. Neopakujúcou sa kamennou dlažbou. Doplnené o výtvarné prvky. Ako architekti sme si kino nazvali ne-ikonickou ruinou. Je výsledkom architektonického uvažovania, odvoláva sa na dobré vzory ale nevytŕča z radu iných, dobre navrhnutých a slúžiacich domov.

Kino Hviezda v sebe niečo má čo stojí za to hľadať. Tejto úlohy sa zhostili študenti FF TU pod vedením Mariána Zervana a zrekonštruovali v rokoch 2017-2019 príbeh kina Hviezda, respektíve príbeh vzorového projektu panoramatického kina pre 400 osôb s pracovným názvom „Modrý obdialnik“ vypracovaný Krajským projektovým ústavom v Prahe na základe súťaže. Ich publikáciu Panoramatické kino Hviezda. Dejiny, architektúra a premeny. odporúčam. Z kina Hviezda sa stal dom s príbehom alebo ak máme byť korektný tak Kino Hviezda sa stal jedným z viacerých príkladov príbehu plánovaného, katalógového projektovania.

Kino Hviezda je dobrý typový projekt socialistického plánovania z prelomu 60tych a 70 rokov a treba chápať aj v kontexte dobovej intenzívnej výstavby, nielen v podobe masovej produkcie bytov, ale aj a modernizácii spoločenskej infraštruktúry. V Trnave bola Paulinska ulica identifikovaná ako priestor nového moderného centra služieb, paralelného s historickou osou mesta s Hlavnou ulicou. Budova kina Hviezda je len jedným z viacerých solitérov, ktoré postupne priniesli novú vybavenosť – hotel, gastro, dom služieb, mestský úrad, obchodné domy. V dobe plánovania a výstavby kina Hviezda a okolitej modernistickej zástavby sa o historických centrách neuvazovalo v zmysle pamiatkovej ochrany (mestská pamiatková rezervácia Trnava bola vyhlásená v roku 1987) ale v zmysle zmeny spoločnosti z čoho vyplývala zmena spoločenského mestského priestoru. Odborné debaty, urbanistické štúdie, architektonicko urbanistické súťaže, povoľovacie procesy, ocenenia kvalitných architektúr či urbanistických celkov. Trnava získala výraznú a kvalitnú vrstvu urbanizmu a architektúry druhej polovice 20. storočia. Je škoda že v poslednej dobe v mene nostalgickej pamiatkovej starostlivosti je v Trnave táto rovnocenná historická vrstva prehliadaná, znehodnocovaná a systematicky vymazávaná.

V tomto svetle sa snaha o pamiatkovú ochranu budovy kina Hviezda javí ako legitímna. Ale….

Ale naozaj je typový projekt, projektovaný bez vzťahov na okolie, zopakovaný v 4 známych lokalitách, v súčasnosti prevádzkovo neudržateľný, vhodným kandidátom na pamiatkovú ochranu? Na ochranu od odbornej inštitúcie, ktorá dokáže premodelovávať v 21.storočí historické vrstvy mesta do obrázkov z konca 19teho storočia? Zachráni ochrana jednej budovy modernisticky koncipovaný priestor Paulinskej a zabráni priestoru sebavedomých bielych, transparentných solitérov aby sa zmenil na koláž farebných omietok, plastových okien, šikmých striech a uličnej zástavby? Je záujem o ochranu treťotriendej architektúry – sebelepšieho typového projektu a vydarenej stavebnej realizácie – nadradený ochrane dokázateľne kvalitných arcihtektúr v historickom prostredí Trnavy? Ak ochránime kino Hviezda, prečo nechránime zároveň aj ROH od architekta Danáka, obchodný dom Jednota od Lumíra Lyska? Pretože sme v nich neboli na obľubenom filme alebo preto že patria súkromným spoločnostiam a stými sa dá ťažko dohodnúť alebo im niečo prikázať? Je neakceptovateľné prehliadať kvalitu na úkor ľahšej cesty. Ako dokáže súčasná pamiatková starostlivosť ochrániť kvality budovy kina Hviezda, keď do vydania knihy študentov FFTU, ktorá vznikla v rámci iniciatívy overovania možnej transformácie budovy na nové kultúrne centrum, ani len nevidovala túto budovu ako potenciálneho kandidáta na pamiatkovú starostlivosť?

Mám rad kino Hviezda a mám rád dobrú architektúru. Vítam zámer a chápem potrebu súčasného kultúrneho centra v Trnave. Akceptujem pluralitu nárokov v spoločnosti a preto som rád diskusii, ktorá k tomuto projektu vzniká ale neakceptujem ignoranciu z pozície byrokratických postupov.

architekt, ktorý chcel ostať v anonymite

Reakcia na negatívne stanovisko KPU

Dňa 1.8.2019 bolo Správou kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava podané odvolanie voči záväznému stanovisku KPÚ Trnava č. KPUTT-2019/17555-2/58957/ŠVH, vydanému 25.07.2019, ktorým KPÚ Trnava určil zámer asanácie objektu kina Hviezda na Paulínskej ulici 1, parc. č. 655/2 v meste Trnava, kat. úz. Trnava z hľadiska záujmov, chránených zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (pamiatkový zákon) za neprípustný. Toto odvolanie dopĺňame nasledovne.

Náš zámer vybudovania nového mestského kultúrneho centra, predpokladom ktorého je asanácia objektu kina Hviezda vychádza z vyhodnotenia pomerne obsiahleho zisťovania, realizovaného medzi kultúrnymi aktérmi v meste Trnava. Tento postup, spolu s viacerými odbornými aktivitami, na ktorých participovala aj katedra architektonickej tvorby VŠVU, nám zabezpečuje vysoký stupeň legitimity projektu, resp. stotožnenia ako všeobecnej, tak kultúrnej verejnosti s projektom, na začiatku spojeným s asanáciou Hviezdy. Napriek týmto skutočnostiam sa KPÚ Trnava voči zámeru asanácie postavil striktne negatívne, čím podľa nás poprel ako pamiatkový zákon či správny poriadok, tak základný nástroj zabezpečovania územnej ochrany, navyše s použitím nekonzistentných a iracionálnych argumentov, uvedených v odôvodnení.

Kľúčovým dokumentom, ktorý popri pamiatkovom zákone definuje rámec kompetencie KPÚ Trnava pri výkone štátnej správy, resp. pri vydávaní záväzných stanovísk vo veciach ochrany pamiatkového fondu je v prípade objektov, ktoré nie sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, avšak ktoré sú zároveň situované v pamiatkovom území, sú zásady ochrany pamiatkového územia (§ 29 ods. 2 pamiatkového zákona). Zásady ochrany mestskej pamiatkovej rezervácie Trnava (MPR Trnava) boli spracované nedávno, koncom roku 2012. Zásady sú ako z právneho hľadiska platné a záväzné, tak z odborného hľadiska aktuálne a vyvážené.

Podľa Zásad ochrany MPR Trnava je jediným pozostatkom pôvodnej historickej štruktúry Paulínskej ulice torzo zástavby v bezprostrednej blízkosti paulínskeho kostola. „Celoplošnou asanáciou a nahradením historickej zástavby novými solitérnymi stavbami sa pôvodná urbanistická štruktúra takmer stratila. … Predmetom ochrany je uličná línia, zachovaná v polohe paulínskeho kostola a pri ňom stojacich starších budov po oboch stranách ulice, napojenie na historické komunikácie – Dolné bašty, Trhová, Veselá. V ulici je možnosť dopĺňať zástavbu do polohy pôvodnej uličnej línie so zachovaním pôvodnej komunikačnej schémy…“ (s. 123 Zásad). Paulínska ulica bola pritom asanáciami historických stavieb postihnutá najviac z celej plochy PA6 (32 objektov) (s. 40 Zásad).

V Zásadách ochrany MPR Trnava, teda vo vlastnom záväznom dokumente (!!), KPÚ Trnava pritom uvádza objekt kina Hviezda ako objekt nerešpektujúci pamiatkové hodnoty územia, navyše situovaný v urbanisticky narušenom priestore (výkres č. 4 Zásad – Rozbor pamiatkových hodnôt územia). Táto kategória objektov je podľa Zásad (s. 149) považovaná za bodovú alebo urbanistickú chybu, preto nie je predmetom ochrany. Ich asanácia vôbec nie je vylúčená, naopak – „v prípade požiadavky vlastníka objektu na zbúranie budú … stanovené hmotovo-priestorové podmienky na novú zástavbu, ktoré budú vychádzať z historickej zástavby, súčasnou stavbou zrušenej.“ (s. 149 Zásad ochrany MPR)

Predložený zámer je v plnom súlade s územným plánom centrálnej mestskej zóny, ktorý bol vydaný na základe prerokovania s KPÚ Trnava. Ani počas procesu prípravy územného plánu neboli vznesené pripomienky, resp. námietky KPÚ Trnava k možnostiam využitia dotknutého územia ani objektu kina Hviezda. Napriek preklasifikovaniu stupňov prísnosti regulatívov zo strany KPÚ Trnava, Paulínska ulica s kinom Hviezda ostala v stupni „C“, t.j. v stupni s predpokladanou najvyššou intenzifikačnou činnosťou (s. 112-114 Zásad ochrany MPR).

Rešpektujeme, že odborná obec v súčasnosti dosiahla istý stupeň zhody na pamiatkovej ochrane viacerých erbových solitérov, reprezentujúcich najvýznamnejšie diela slovenskej modernej architektúry, čoho dôsledkom je napr. vyhlásenie Mostu SNP v Bratislave či budovy Slovenského rozhlasu za národné kultúrne pamiatky. Zo strany vedenia, resp. generálnej riaditeľky Pamiatkového úradu SR[1] však bolo opakovane deklarované, že pamiatkovú ochranu si zaslúžia iba vybrané objekty, s celoslovenským významom, resp. nadregionálnym presahom (čo je o.i. dôvodom, pre ktorý neboli za NKP vyhlásené objekty bratislavského hotela Kyjev či Prioru). Objekt kina Hviezda však takýmto objektom bezpochyby nie je. Jeho významu, stavebnej histórii či urbanistickému kontextu doteraz nebola venovaná žiadna pozornosť odborníkov, kino nebolo predmetom pamiatkového ani archívneho výskumu, nie je nám známy žiaden detailný odborný článok o ňom. Objekt kina nefiguruje v žiadnych registroch, ktoré spracúvajú inštitúcie, zaoberajúce sa výskumom či dejinami architektúry (napr. Register DOCOMOMO), jeho údajný význam tak nerozpoznáva žiadna z týchto inštitúcií (okrem DOCOMOMO aj Fakulta architektúry STU či Oddelenie architektúry Historického ústavu SAV. V samotných Zásadách nie je objekt vedený ako objekt vytypovaný na vyhlásenie za NKP ani ako objekt s pamiatkovou hodnotou, resp. ako objekt rešpektujúci pamiatkové hodnoty územia. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je prekvapenie, že objekt nie je ani evidovaný v evidencii pamätihodností mesta Trnava.

Argumenty, ktoré KPÚ Trnava uvádza, sú zmesou údajov popisného charakteru (o pôvode stavby) a subjektívne formulovaných záverov o údajnej pamiatkovej hodnote kina Hviezda. Uvádzané tvrdenia možno vztiahnuť na široké spektrum tuctových funkčných stavieb vo veľkej väčšine slovenských miest, produktov masovej produkcie, s mizivým tvorivým vkladom, resp. kreatívnou pridanou hodnotou. Funkcia kina bola prakticky rovnaká, ako v prípade vidieckych kultúrnych domov, akurát kino Hviezda bolo vzhľadom na jeho umiestnenie v okresnom meste Trnava poňaté veľkolepejšie. V prípade, ak by bola rovnaká optika ako v danom prípade použitá aj v iných prípadoch, nebolo by možné asanovať prakticky žiadnu obdobnú stavbu v akomkoľvek pamiatkovom území. Časti argumentov KPÚ Trnava chýba zdroj (napr. údajná najlepšia zachovanosť spomedzi analogických objektov), časť argumentov je iracionálna (iba 4 realizované stavby pre konkrétny typ panoramatického kina pre určený počet divákov) a ďalšia časť vyslovene subjektívna a pre výkon štátnej správy irelevantná („Vznik kina nie je vo verejnosti spätý s tak negatívnymi spomienkami“ či považovanie akejsi kontinuity vo funkcii kina – v podmienkach existujúcich kín zo 70. rokov úplne bežnej – za dôvod, pre ktorý je potrebné objekt zachovať). KPÚ Trnava sa pri odôvodnení záväzného stanoviska opiera iba o subjektívne pocity (pravdepodobne spracovateľa návrhu dokumentu), ktoré nemajú oporu ako v pamiatkovom zákone, tak v Zásadách ochrany MPR.

Z odborného hľadiska je pri konaní KPÚ Trnava zarážajúci fakt, že hoci na jednej strane namieta voči socialistickým experimentom, v rámci ktorých boli centrá (nezriedka aj historicky mimoriadne významné časti) miest (okrem Trnavy aj Bratislava, Trenčín či Topoľčany) čiastočne asanované a na vzniknutých plochách boli vystavané absolútne nesúrodé a cudzie solitéry (zväčša masívne stavby z betónu), na druhej strane, v odôvodnení záväzného stanoviska tento postup nielen legitimizuje, ale v konečnom dôsledku adoruje. Tento nekonzistentný postoj je pri štátnom orgáne, zákonnou úlohou ktorého je ochrana autentických pamiatkových hodnôt objektov a území prekvapujúci a sotva vysvetliteľný.

KPÚ Trnava dikciou svojho striktného záväzného stanoviska fakticky bráni asanácii objektu, ktorý nedisponuje žiadnymi pamiatkovými hodnotami, akurát sa (vďaka urbanistickým experimentom normalizačného socializmu) náhodou nachádza na území MPR. Týmto spôsobom si vlastne arbitrárne „uzurpoval“ kompetenciu o veci s konečnou platnosťou rozhodnúť, čo je v rozpore so stavebným zákonom i pamiatkovým zákonom.

Záväzné stanovisko KPÚ Trnava je nezákonné, nakoľko nerešpektuje vlastný záväzný a pamiatkovým zákonom upravený dokument – Zásady ochrany MPR, resp. svojím postojom ho absolútne popiera. Zákonnosť a zásada materiálnej pravdy sú pritom dvomi zo základných zásad správneho konania, ktoré musí byť splnené aj pri vydávaní iných správnych aktov, než rozhodnutí v správnom konaní. Odôvodnenie záväzného stanoviska nespĺňa základné parametre presvedčivosti a logiky.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“
Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku „Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.“
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“

Záväzné stanovisko trpí aj procesnými právnymi vadami – jeho poučenie o odvolaní nie je formulované korektne, nakoľko uvádza možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu a nie možnosť preskúmania záväzného stanoviska, čo opätovne odporuje zásade zákonnosti výkonu štátnej správy a v konečnom dôsledku môže mať vplyv na procesné práva účastníka konania.

V súvislosti so zámerom vybudovania nového mestského kultúrneho centra na mieste asanovaného kina uvádzame, že KPÚ Trnava bude mať od prvých fáz projektu (zámer úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, záväzné stanoviská k prípravným dokumentáciám či projektovej dokumentácii a pod.) možnosť uplatňovať si svoju kompetenciu. Toto zákonné nastavenie v plnom rozsahu rešpektujeme. Výsledok bude závislý od súhlasných rozhodnutí, resp. záväzných stanovísk KPÚ Trnava. Objekt kina Hviezda je však morálne a technologicky tak zastaraný, že nie je spôsobilý poskytovať služby občanom a návštevníkom krajského mesta Trnava, ktoré je aj sídlom Trnavského samosprávneho kraja na úrovni 21. storočia. Jeho asanácia sa v tomto kontexte javí ako nevyhnutnosť.

Úlohou Pamiatkového úradu Slovenskej republiky je riadenie a kontrola výkonu štátnej správy, ako aj koordinácia a rozpracovanie teórie a metodológie ochrany pamiatkového fondu (§ 10 ods. 2, písm. a) a b) pamiatkového zákona). Z hľadiska teórie práva je úlohou a povinnosťou Pamiatkového úradu Slovenskej republiky ako druhostupňového, resp. KPÚ Trnava nadriadeného orgánu zjednocovať výklad pamiatkového zákona a dbať na to, aby iniciatíva alebo postupy ktoréhokoľvek KPÚ nenadobudli charakter svojvôle, kedy si KPÚ uzurpuje hraničný výklad ustanovení pamiatkového zákona. Nemáme vedomosť, že by iné KPÚ principiálne nesúhlasilo s asanáciou tuctového objektu socialistickej éry, pre výstavbu ktorého došlo k asanácii jednej z najhodnotnejších častí historického jadra Trnavy, ktoré bolo neskôr vyhlásené za MPR, najmä ak náhradou za tento objekt má byť moderné kultúrne centrum, poskytujúce kultúrne služby (o.i. aj platformu pre diskusiu o histórii, architektúre či pamiatkach Trnavy) a nie ďalšie obchodné centrum či polyfunkčný priestor komerčného charakteru. Takýto postup by bol v prípade potvrdenia záväzného stanoviska precedensom, ktorý by bol zdrojom frustrácie miest a obcí, časti ktorých sú vyhlásené za pamiatkové územia a ktorým by sa nesmierne skomplikovala situácia pri plánovaní projektov v historických centrách.

[1] Absencia urbanistickej hodnoty, resp. asanácia historickej časti mesta z dôvodu výstavby ako prekážka vyhlásenia za NKP. Zdroj: https://bratislava.sme.sk/c/6868580/hotel-kyjev-pamiatkou-nebude-aby-neodobrili-buranie-za-socializmu.html.