Ako hodnotíte súťaž z hľadiska prípravy podkladov, výberu porotcov a celkového prístupu vyhlasovateľa, teda mesta Trnava?
Pre architekta je vždy zaujímavé zhodnotiť súťaž s odstupom času. Po jej vyhodnotení si vieme porovnať ako náš návrh obstál v porovnaní s kolegami z iných ateliérov a vieme sa aj s istým nadhľadom pozrieť na náš vlastný návrh a spätne ho kriticky zhodnotiť. Vždy nás to motivuje ísť ďalej a zúčastňovať sa nových súťaží. V tomto prípade to bolo o to krajšie, že sme sa umiestnili na prvom mieste.
Kvalita poroty, súťažných podkladov a v neposlednom rade aj prístup mesta Trnava k architektonickým súťažiam a zveľaďovaniu verejného priestoru všeobecne bol jedným z dôvodov prečo sme sa rozhodli zúčastniť práve tejto súťaže. V posledných rokoch počet architektonických súťaží na verejné stavby narastá, zďaleka však nie sú štandardom, tak ako na západe. Mesto Trnava ale ide v tejto oblasti ostatným samosprávam príkladom a je to vidieť aj na vzhľade a kvalite verejného priestoru. Sme preto radi, že máme šancu realizovať náš návrh práve tu.
My sme zas radi, že sa bude realizovať práve váš návrh. Ako sa vám na ňom pracovalo?
Na súťažiach pracujeme ako kolektív riešiteľov, čiže vždy je to taká živá diskusia, respektíve súboj koncepcií a prístupov k riešeniu. Návrh sa tak rodí niekedy ťažšie, ale je zato vystavený internej kritike, ktorá nás utvrdí o správnosti riešenia, pre ktoré sa nakoniec rozhodneme.
Mali ste skúsenosti s podobnými projektmi?
V rovnakom kolektíve sme sa v roku 2020 zúčastnili medzinárodnej architektonickej súťaže na obnovu kúpeľov Grossling, kde sme sa umiestnili na 2. mieste. V niečom to bola podobná súťaž, hoci rozsahovo bola väčšia. Tiež tam bol nutný citlivý prístup k existujúcemu objektu v mestskej štruktúre s potenciálom stať sa príkladným projektom verejnej stavby v meste.
Bolo jednoduchšie, alebo naopak náročnejšie robiť projekt s ohľadom na princípy pamiatkovej ochrany budovy kina Hviezda? Nebolo by ľahšie robiť zbrusu nový objekt, než sa snažiť v čo najväčšej možnej miere zachovať charakteristiku pôvodnej budovy a zároveň naplniť požiadavky na nové centrum?
Architektúra vzniká vždy vo vzťahu k nejakému kontextu – jej miestu v mestskom organizme a času vzniku. Princípy pamiatkovej ochrany tak do istej miery formujú tento kontext. Mohlo by sa zdať, že tvoriť v takomto kontexte je náročnejšie. Určite je to väčšia výzva, ale zároveň je to aj v niečom jednoduchšie, lebo nám to dáva isté mantinely. Navyše pri tomto projekte boli princípy pamiatkovej ochrany nastavené veľmi rozumne. Boli identifikované pamiatkové hodnoty, ktoré mali zostať zachované a zároveň bol ponechaný dostatočný priestor na naše architektonické vyjadrenie.
Čo bola počas práce na návrhu najväčšia výzva?
V rámci nášho návrhu sme od začiatku chceli navrhnúť budovu, ktorá bude komunikovať s verejným priestorom, bude sa mu otvárať. Najväčšou výzvou bolo nájsť také dispozičné a technické riešenie, ktoré by to umožnilo tak ako sme si predstavovali. Vďaka riešeniu s eleváciou hľadiska sa nám to podarilo.

Ako sa vám pracuje na finálnom návrhu?
Momentálne sme v štádiu predprojektových príprav. Zbierame poznatky z iných podobných stavieb v okolitých štátoch a absolvujeme konzultácie k technologickému riešeniu.
Do akej miery sa váš finálny návrh, na ktorom aktuálne pracujete, odlíši od vášho pôvodného návrhu?
Samozrejme s prehlbovaním podrobnosti návrhu dochádza k nejakým zmenám a zapracovávame aj niektoré pripomienky poroty k nášmu návrhu. Jeho základná koncepcia sa však nebude zásadne meniť.